Zamilovala som sa

Robím autoškolu a skrátka som sa asi zamilovala do svojho inštruktora. Mne je 30, jemu 36. Jazdíme zatiaľ skoro 3 mesiace. Jednoducho sa mi páči a viem, že aj ja jemu, povedala by som, že je tam aj vzájomná náklonnosť. Na jazdách sa veľa smejeme, ak uvidíte autoškolské auto a v ňom dvoch vysmiatych ľudí, sme to my. Je tam poväčšine dobrá atmosféra, celú jazdu kecáme, vtipkujeme, je mi s ním príjemne a myslím, že to má rovnako. Prakticky od začiatku tam je akési napätie. Už sme sa pridali na sociálnej sieti a občas si píšeme. Viem, že je nezadaný a tesne než si ma pridal, zmazal si staré fotky s bývalou (leto 2022). V jednom z rozhovorov sa však vyjadril, že vzťah nehľadá, možno v budúcnosti, že je sklamaný a keď bol s ňou, povedal, že vraj to bude jeho posledný vzťah, aj keby im to nevyšlo. Že sa chce venovať práci a zarábať peniaze. Príde mi ako v jadre zranený človek, ktorý v sebe môže mať priestor pre city, ale obalil sa tvrdou nepriestupnou škrupinou.

Ja to beriem, ako to je, ale príde mi to škoda. Keď sa vidíme, je veselý, povytiahne obočie a usmeje sa, pozerá sa na mňa, zdá sa mi, že sa občas začervená, snaží sa ma dotknúť (vie, že sa mi páči a ja nie som proti, takže to nie je nejaké obťažovanie) – možno si vezme moje vlasy a hrá sa s nimi a niečo prehodí, pohladí ma po uchu, ja mu zase treba dám pri nejakej príležitosti ruku na rameno apod. Ale nikto nič na silu. A stále do toho učí ako profík. Niekedy pred mesiacom sme sa dlhšiu dobu nevideli, tak som sa ho zo srandy spýtala, či som mu chýbala a nabudúce sa spýtal zase on a tak. Jednoducho niečo tam je. Z mojej strany ale viac, povedala by som, on sa tomu bráni. Viem, že by si so mnou rád užil, ja s ním koniec koncov tiež, ale aspoň zatiaľ do toho nejdem. Bez citov s nikým nespím. Nerobím si nádej, že som jediná, ktorá sa mu páči, na druhú stranu sa mi nechce veriť, že medzi nami nie je viac. Už napríklad len preto, že práve ako sme sa pridali na sockách, zmazal si bývalú, to mohol už kedykoľvek predtým a možno kvôli inej. Zdieľal so mnou storíčko z jazdy a pod.

Znie to ako pubertiacke pitvanie, ale vskutku som z niektorých skutočností zmätená. Rada by som jeho konanie (správne) pochopila. Ponúkal mi napríklad skôr, nech idem s ním a jeho kamarátmi na zahraničný výlet, či zo srandy, neviem, skoro by som aj verila, že nie. Ja len nechcem, aby so mnou len vyspal a potom ma odkopol, na to už poznám svoju hodnotu. Lenže by som s ním nejaké dobrodružstvo samozrejme chcela zažiť. Hovoril, že to so mnou má trochu inak a nechce mi ublížiť, čo to znamená, neviem. Skrátka mi príde, že sa mu páčim, má ma rád, rád by ma mal, občas sa na mňa snaží zapôsobiť, urobí milé gesto, ale viac do toho nejde. On sa páči mne, mám ho rada a záleží mi na ňom, to on na mne spoznal, vtipkujeme, flirtujeme, pozeráme po sebe, jemné dotyky, ale viac sa do toho bojím ísť, pokiaľ tam jasne nezačlenia hlbšie city. Vlastne neviem, ako sa správať, aby som ho neodradila. Nechávam tomu voľný priebeh, ale neviem, či by som nemala niečo (ne)konať. Chlapec predtým ma chcel spočiatku vlastne len na sex, nejaké sympatie určite tiež mal, ale potom ma spoznal lepšie a vznikol z toho vzťah, keď sme si spolu začali.