Som tehotná (koniec 2 trimester) a priateľ má už dcéru (necelé 3 roky) z predchádzajúceho vzťahu. Vychádzala som s ňou celý čas v dobre, ale v poslednom čase mám hroznú až averziu ku všetkým deťom. Vidím v obchode deti a hrozne mi vadí alebo keď počujem za oknom kričať deti, tak hneď zatváram okno, aby som ich nepočula. Malú si požičiava pravidelne priateľa mamka na každé celé víkendy a občas aj cez týždeň. Jeho tatko si požičiava tiež malú, takže malá u bývalej ženy nie je 24/7. Je vlastne skoro stále u niekoho. Priateľ si bral dcéru cez deň cez víkendy, aby v noci mohol byť semnou (mám rizikové a komplikované tehotenstvo cez zdravotný stav), ale teraz jeho bývalá povedala, že mu dcéru dávať nebude, ak si ju nebude brať od piatku-nedele na celý víkend.
Vraj kvôli tomu, že keď jej má cez deň, tak to potom zlíza ona doma, že malá plače, že si priateľa neužila a keď ju bude mať celý víkend, tak vraj plakať nebude. Mňa to veľmi zmysel nedáva, ale nepletiem sa do toho. Zakázala aj jeho rodičom, aby malú videl cez deň, keď malá bude u nich inak im vraj malú dávať nebude. Nedokážem si teraz predstaviť, aby v byte bolo akékoľvek dieťa celý víkend. Nechcem pokaziť vzťah s malou, ale teraz neznesiem žiadne deti a nechcem, aby to zo mňa cítila alebo v najhoršom, aby som bola nejako nepríjemná. Cítim sa kvôli tomu sama hrozne nepríjemne, pretože deti som mala vždy hrozne rada a teraz nemôžem žiadne, ani vystáť.
Priateľ povedal, že na celé víkendy bude chodiť do svojho bytu s malou a vráti sa k nám do bytu za mnou vždy až po víkende. Čo je pre mňa teraz dosť zložité cez zdravotný stav byť celé dni aj noci úplne sama (kolabujem a omdlievam už od začiatku tehu) a aj emočne, že budem v byte celé víkendy sama. Ja sa touto situáciou trápim a neviem, čo si o tom mám myslieť. Zrejme sú to iba hormóny, ale strašne ma to trápi a neviem, ako sa mám zachovať k jeho dcére a priateľovi.