Na dne svojich síl

Som celkom na dne svojich síl kvôli priateľovi sme spolu 6 rokov a máme spolu dvojcatka dievčatko 5 rokov. Priateľ je vždy nejaký čas hodný, stará sa, chodí do práce, len potom má obdobie kedy mu cvakne a pije, sadzí, huľu a všetko ostatné je mu jedno teraz dokonca aj to že som s malou v nemocnici na kapackách a mal nám doviezť nejaké veci, druhú dievčatko a syna strážila moja mama, pretože sme išli sanitkou v noci, on bol na nocni a skončil skôr. Prišiel za náma, keď nás prijímali na hospitalizáciu a už na ňom bolo vidieť, že zase pil no a hneď ráno povedal mojej mame, že musí ísť niečo vybaviť do práce, len čo šiel znova pit.

Mal nám doviezť nejaké veci a je v krčme, ešte teraz utracia tam posledné peniaze čo má a ani do práce kam mal dnes ísť nejde bol tam zatiaľ len 3x takže predpokladám že ho zase vyhodí. Máme krásny prenajatý byt, ktorý sme nedávno zohnali a mňa mrží najviac zo si toho vôbec neväzí lenže po takých jeho dňoch sme bez peňazí a požičiavame si od svojej rodiny pod rôznymi zámienkami. Aby toho nebolo malo zistila som že som tehotná bez toho, aby som to plánovala on vedel zo neberu prasky a miesto aby si dával pozor tak schválne nedával a potom aha a nejaké výhovorky.

Ja teraz premyslím či je nejaká možnosť že si uvedomí čo robí že je zlé alebo to ukončiť a byť sama so 4 detma, alebo ísť na potrat keď je ešte skoro. Neviem vôbec čo robiť ale viem že to s ním pravdepodobne cenu nemá. Zajtra by nás mali pustiť domu a ja sa na jednu stranu tesím, na druhú mám strach, v akom stave bude a čo doma urobila za bordel. Takéto „strachy“ mám teraz v poslednej dobe stále a už ma to fakt nebaví, akurát ma to ubijem, vysiľuje a on ma absolútne berie energiu a silu. Cítim sa ako keby som bola bezcenná, nedáva mi najavo žiadnu lásku a príde mi, že ho absolútne nezaujímam. Po nociach kvôli tomu brecim a som z toho úplne nešťastná.