Kamaradsko-milenecky vzťah

Mám priateľa tri a pol roka. Zo začiatku to bol skôr milenecko-kamarátsky vzťah. On ženatý, ja vydatá, obaja v nefunkčnom manželstve (to či je to u neho pravda vynecháme, jednoducho verím). Povedala som o ňom svojmu manželovi, on neskôr o mne povedal manželke, niekedy v lete. Myslela som, že bude nasledovať, že budeme spolu…ale stále bol dôvod, prečo to nešlo… nechce odísť od detí (tým bude 18 a 21) nechcel sa na ne vykašľať. Nemal kam ísť..(ja predávam s manželom dom a chcem si zaobstarať byt) sama mám tri malé deti, s nimi si priateľ rozumie a ony ho majú tiež rady. Ale s jeho deťmi ma ešte nezoznámil, vraj nechcú .. asi veľa tlačím, ale často riešim, kedy spolu budeme …

ale ak nechce a vyhovuje mu to tak, ako to je, nech mi to povie … vraj ma má rád a chce so mnou byť, ale nie teraz. Vraj až dcéra dorobí školu. Jeho manželka sa totiž odsťahovala do nájmu, deti zostali v dome s priateľom. A on ich tam vraj nenechá samotné. To chápem, ale nehľadá iné možnosti. To on si niekto ho našiel, tak predsa mal odísť on a nie jeho manželka, ktorá si nikoho nenašla. Takže namiesto toho, aby manželka zostala s deťmi a on šiel za mnou (nezavrhovala som ani variant, že by žili deti s ním a so mnou, ale to je akosi pasé, keď ma ani nechcú spoznať) tak manželka býva sama a on s dospelými deťmi…a my sa len schádzame…

nikdy nie cez noc alebo na viac dní… A vyhliadka, že so mnou bude mať normálny vzťah až o niekoľko rokov, je pre mňa jednoducho neúnosná…som na antidepresívach, nezvládam to…nemyslím si, že som na ňom závislá, skôr nezvládam túto situáciu…mám sex (nie tak často ako by som chcela) večera, občasné výlety, saunu, dotyky….ale nie normálny vzťah, vlastne som sama s deťmi. Hrozne ma to mrzí, že sa nedokáže ani rozhojdať a vlastne netuším, čo je za problém. Stále nad tým premýšľam, ako by sa to dalo urobiť, ale nič ma nenapadá, keď sám nechce.