Je to horšie

Sme s priateľom spolu 10 rokov a máme jedno dieťa 6 rokov a teraz dvojčatá pár týždňov. Odkedy som druhýkrát otehotnela to medzi nami je horšie a horšie. Druhé dieťa bolo plánované a obaja sme sa tešili ale keď som mu povedala že sú tam 2 tak z toho nadšený nebol. To chápem, je to šok a tak ďalej. Ale problém máme v intímnom živote.. z kraja tehotenstva sme spolu ešte niečo možno mali to už si nevybavujem ale potom už vôbec. Trápilo ma to celý čas a potom som mu napísala sms že mi to chýba, hoci len maznanie objatí atď. po tom sme mali raz styk (cca siedmy mesiac tehotenstva) a potom už vôbec až do teraz.

V čase tehotenstva som sa ho pýtala v čom je problém či mu vadí brucho alebo má strach ale na to mi neodpovedal. Povedal mi len že môžem prísť za ním sama keď to chcem. Je pravda že som nejako nič neskúšala pretože som sa necítila vôbec dobre s tým bruchom a naopak som čakala že možno príde a povie že mi to pristane aj tak alebo niečo ale to nikdy nepovedal. Teraz sú dvojcatá 2 mesiace na svete a ja sa posledné dni snažím viac sa upravovať, voňať, lepšie sa obliekať ale s ním to ani nepohne, vidí ma v spodnom prádle a nič.. robí ako by ma nevidel.. išla som mu prať oblečenie a našla u neho nejaké afrodiziakum. Nemyslím si, že by ma podvádzal, ale človek nikdy nevie.

Viem že sa celý čas pozerá na porno filmy o tom už sme mali aj reč a len mi na to povedal že môžem byť rada že si to robí sám. No neviem čo si o tom myslieť a čo robiť. Mrzí ma to ale jemu to očividne takto vyhovuje. Ani žiadna zmienka že by ho to trápilo. Ja po nociach plačem a jemu je všetko jedno. Ešte dodám že sa ani nezaoberáme, pusa nič.. občas teda povie milujem ťa a dá mi pusu, ale to je tak raz za mesiac. Po pôrode sa choval ku mne pekne tak 14 dní. Ešte dodám že rozprávať sa o tom ani nemôžeme pretože je z toho vždy hádka a povie mi, že si za všetko vlastne môžem sama. Možno má pravdu že by som mala byť aj ja viac „akčná“.